štvrtok, 19. októbra 2017

Nebo na dosah | Jandy Nelson | recenzia




Sedemnásťročná Lennie je klarinetistka (vcelku dobrá), prezývajú ju John Lennon (nenávidí to), je posadnutá Búrlivými výšinami (prečítala ich 23-krát) a nedávno jej zomrela staršia sestra Bailey. Mala by smútiť a vyrovnávať sa so sestrinou smrťou, ona sa však zamiluje až po uši. A rovno do dvoch chalanov naraz. Toby je skejter a sestrin exfrajer, ktorý ako jediný chápe jej žiaľ. Joe je nový chalan na škole, plný elánu, schopný vytiahnuť ju zo zabehnutých koľají a katapultovať do nebies. Aby toho nebolo málo, Lennie sa do života pletie rodina: päťkrát rozvedený strýko a babka, ktorá kreslí podivné zelené ženy a pestuje afrodiziakálne ruže.


Príbeh Lennie je totálne šialený a neopakovateľný, plný epických prešľapov a kolosálnych trapasov, tínedžerskej lásky i nepredstaviteľného smútku.



Pokračovanie: Nie je. Avšak od autorky jestvuje kniha Dám Ti aj Slnko, ktorú rozhodne odporúčam.
Preklad: V pohodičke. Ozaj žiadne (alebo takmer žiadne; ani jednu som si nevšimla) štylistické chyby. Čo však v pohodičke nebolo, bola doba čakania, ktorú sme museli všetci prečkať. Odvážim sa tvrdiť, že to vydavateľstvu Slovart trvalo až neprimerane dlho, pôvodne mala kniha vyjsť nejaké 4 mesiace až pol roka po Dám Ti aj Slnko, potom o rok neskôr, potom tento rok vo februári, potom v júni a nakoniec vyšla až v septembri. Veľmi by ma zaujímalo, v čom bol problém, pretože neverím tomu, že Slovarťákom by sa do práce nechcelo kvôli vidine nízkeho zisku. Práve v  tomto prípade sa o to ozaj obávať nemusia.:)
Obálka: Krásna. Obyčajná. Jednoduchá.. Priznám sa, že som ich ešte (kvôli rozdeleným knižniciam) so sestričkou vedľa seba na poličku nepostavila, no som si istá, že budú dokopy skvelo ladiť.


Názor & hodnotenie: Ako ste si už možno uvedomili, tešila som sa na ňu veľmi a nemohla som sa dočkať. Doslova. Ale nadišiel konečne ten chladný októbrový deň, ja som Nebo na dosah zobrala do ruky a začala som prevracať stránky. Hoci mi to šlo dosť rýchlo a prečítala som ju počas troch posedení, sprvu som sa ťažko dostávala do príbehu, proste ma to až tak nevtiahlo.. Idea sestry, ktorá práve stratila tú druhú ma až tak nebavila. Popravde sa mi - na moje prekvapenie - viac páčili Lenniene struggles s chlapcami, úplne som ju vedela pochopiť čo sa týkalo Tobyho a supportovala som ju čo sa týkalo Joa.
Ďalej sa mi páčila idea ich zmiznutej nespútanej matky. Oceňujem druhú časť knihy, kde sa Paige rieši viacej a úplne najviac záverečnú tretinu, kde sa dozvedáme o nej takmer celú pravdu.
Ale aby som sa vrátila k hlavnej myšlienke, čo sa týka vzťahu Bailey a Lennie, ich blízkosť je poväčšine opísaná formou básničiek, ktoré Lennie kade-tade za sebou nechávala. Vtedy keď ich človek číta, ho ozaj zasiahne ich puto a vie tak lepšie pochopiť stratu hlavnej hrdinky. Niektoré by sa dali opísať ako dialógy či rozhovory medzi sestrami, iné iba ako zúfalé náreky, povzbudzujúce vrelé slová, ospravedlnenia, uistenia.. Lenniene básničky boli rôznorodé a dodávali príbehu nový kontrast.

Milujem Nelsonkine knihy (lebo už sú dve, haha). I keď sa mi Dám Ti aj Slnko páčila omnoho viac ako Nebo na dosah, odporúčam Vám obe. Ťažko povedať, či by som mala na prvú prečítanú lásku rovnaký názor aj teraz, s odstupom dvoch rokov, pretože predsa len - riešila som vtedy trošku iné veci a zaujímali ma vtedy trošku iné veci. Ale osobne si myslím, že Nebo na dosah je trošku menej zaujímavé dielo. Kto vie či preto, že tam je iba jeden point of view alebo je dôvod inakší..

Každopádne teda odporúčam OBE! Jandy vytvára úžasné knižné prostredie a ešte úžasnejšie postavy! Starú dámu posadnutú kvietkami kresliacu zelené ženy, dospievajúcu slečnu, čo si myslí, že sa sestre nedokáže nikdy vyrovnať, dospelého oduševneného romantika alebo oduševneného romantického tínedžera s problémom odpúšťať.. Zamilovala som si všetkých, dokonca aj Tobyho a Sarah, ktorých som tu ani nespomínala.

Sú to jednoducho ľudia, ktorých by ste chceli reálne poznať a boli by Vašimi najlepšími priateľmi. No bohužiaľ, my, knihomoli, si musíme vystačiť iba s písanou podobou týchto ľudí. No okrem strán kníh ostávajú žiť aj v našich srdciach. :)





Pretože Dám Ti aj Slnku by som dala 5/5, musím v tomto prípade tú jednu hviezdičku oželieť a nechať si ju (možno) pre ďalšiu Jandynu knihu.:)




štvrtok, 16. februára 2017

Jen si troufni | Katie McGarry | recenzia



Kdyby někdo znal celou pravdu o Beth Riskové a jejím životě, okamžitě by poslal její matku do vězení a sedmnáctiletou Beth bůhvíkam. Takže chrání mámu za každou cenu. Dokud se na scéně neobjeví její strýc a přinutí Beth si vybrat mezi máminou svobodou a svým vlastním štěstím. Beth se musí nastěhovat k němu, žít s ním a jeho ženou, která ji nenávidí, a chodit do školy, kde jí nerozumí. Ani trochu. Snad kromě jednoho kluka… 


Ryan Stone patří mezi zlatou mládež. Populární hráč baseballu a hvězda místního týmu má však tajemství, které nesmí nikomu prozradit. Ani kamarádům, se kterými sdílí všechno včetně hecování a výzev. Která z nich je nejšílenější? Pozvat na rande Skejťačku, která by o něj nezavadila ani pohledem. Z výzvy se ale stane přitažlivost, kterou Ryan ani Beth nečekali. Najednou kluk s bezchybnou pověstí riskuje své sny a život pro holku, co miluje. A holka, která k sobě nikoho nepustí blíž než na pět metrů, si to najednou troufne.


Pokračovanie: Nenazvala by som to zrovna pokračovaním, aj keď Pushing the Limits na Goodreads figuruje ako séria, ale existuje pár dielov ešte po Jen si troufni a Překroč svůj stín, do češtiny (ani slovenčiny) žiaľ nebol "zatiaľ" preložený ani jeden, aj keď roky ich vydania sú 2014, 2014 a 2016. Prvé dva "diely" však spája prítomnosť určitých hlavných postáv. Napríklad v Překroč svůj stín sa všetko točí okolo Echo s Noahom, objavuje sa tu aj Beth, okolo ktorej sa zas točí Jen si troufni. Takáto podobnosť by sa dala možno odpozorovať aj vyššie. V piatom diely figuruje dievča menom Abby a chalan Logan - toto meno sa objavuje aj v Jen si troufni -, takže môžeme dúfať, že 1) si nájde frajerku a 2) ak sa to preloží/alebo viete po anglicky, tak sa nám aj dostane možnosti si o tom prečítať.
Preklad: Ako som už koktavo vysvetľovala vyššie, 2 z 5 oficiálne vydaných kníh sú preložené (iba) do češtiny a okrem toho existuje aj pár poviedok, resp dodatkom k prvej časti (tie pochybujem, že majú nejakú šancu k prekladu). Ale o tom som nechcela, vzhľadom k tomu, že vždy tu riešim buď štylistiku alebo jazykové odlišnosti, tak musím priznať, že čím ďalej tým radšej čítam v češtine. Hlavne young adult knižky. A čo sa týč štylistiky, tam nemám čo vytknúť.
Obálka: Nepáči sa mi až tak oproti Překroč svůj stín-u, ale je jednoduchá a vyjadruje mnoho. A na poličke vyzerá fajn. :)


Hodnotenie: V mnohých ohľadoch sa dosť podobajú s Překroč svůj stín, je to zapríčinené rovnakou autorkou a jej sadomasochistickými chúťkami trápiť dejom seba, postavy jej kníh a ešte aj nás čitateľov. Ja sama som chytila pri oboch knihách depresiu. :D Takže taká rada pre Vás do budúcna - nedovoľte hlavným hrdinom prevziať nad Vami kontrolu. Niekedy som mala chuť Beth vyfackať a jej matku takmer vždy, ale chcela som tým  skôr povedať, že jedna vec je keď Vám - resp mne liezli na nervy svojim konaním. A druhá vec bola, keď som prijímala Bethine myšlienky za svoje a začínala som pochybovať o svojom živote a o svojich rozhodnutiach. Nie o jej, ale o mojich. A aj keď to spočiatku bolelo trochu, poučila som sa rýchlo a Jen si troufni som len čítala a sledovala príbeh tak ako mi ho Beth s Ryanom ukazovali. Hltala som každú jednu stranu a zatajovala dych pri nezávideniahodných situáciach, ale nechala som žiť si postavy ich životy, mimo ten môj. Ale zároveň by som za to chcela autorku aj pochváliť, pretože milujem keď ma kniha donúti niečo cítiť. Nie iba moje primárne emócie zahrňujúce či sa mi páči alebo nie, ale aj emócie postáv a je obrovským umením sa dostať svojim čitateľom do hlavy.
Ďalej ale musím autorku aj trošku pokárať za tie milostné trojuholníky. Akože hej, rozhodnutie hlavnej hrdinky JE evidentné a vždy JE jasne vidieť, ktorí z chalanov je lepšia a tým prípustnejšia voľba, ale autorka "zabúda", že aj druhý chalan MÁ city. A "zabúda" pretože ani zďaleka nezabudne. :D Vyrýpe sa v tom ešte toľko, že pomaly nám čitateľom to ubližuje viac jak hlavnej hrdinke alebo odvrhnutému chalanovi. Takže toto mi dosť celkom vadilo, lebo odkedy Isaiah spomenul Noahovi v Překroč svůj stín, že k Beth cíti niečo viac, som si ich automaticky spolu predstavovala a shipovala ich. Akože ok nehovorím, na celej tej životnej ceste bol Ryan omnoho lepším riešením a Beth to pomohlo posunúť sa vpred, ale proste Isaiah sakra !! *.* (pozor, trošku môj výlev srdiečka ejkej ej SPOILER).

Napriek všetkému, je kniha docela dosť dlhá. Takmer stále sa tam niečo akčné deje, a ak je zrovna ako taký kľud, rozpaluje nám vnútro to, čo sa deje medzi Beth a Ryanom. Autorka mohla kľudne spraviť z knihy duológiu alebo možno dokonca aj trilógie - pridaním nejakých ďalších zbytočných detailov na zaplnenie strán a rozšírenie rozsahu. Ale nespravila to komerčným spôsobom a radšej sa rozhodla spraviť pentalogiu o tínedžeroch, ktorí majú do posledného kúsku nahovno život. A za to jej veľmo moc ďakujem, a isto nie som jediná. Jen si troufni dávam štyri hviezdičky a samozrejme Vám ju odporúčam k četbe. Okrem toho aj Překroč svůj stín a ak viete po anglicky, tak aj ostatné knihy od tejto autorky. :) Ozaj nás dokáže emočne vyžmýkať a donútiť dýchať pre jej postavy. Ja len dúfam, že sa časom z toho nestane "jednoduchá" dejová linka, kde bude vždy jeden zachraňovať toho druhého. Ale možno by sa nič nestalo keby aj hej..



streda, 1. februára 2017

Nekonečné more | Rick Yancey | recenzia





AKO ZBAVIŤ ZEM SIEDMICH MILIÁRD ĽUDÍ?

ZBAVIŤ ĽUDÍ ĽUDSKOSTI.


Boli tichí a neviditeľní, na inváziu sa pripravovali tisíc rokov a potom udreli v piatich vlnách. Po Prvej vlne ostala len tma, po Druhej unikli len šťastlivci, po Tretej sa zachránili iba nešťastníci a po Štvrtej platí jediné pravidlo: nikomu never.



Nekonečné more bezprostredne nadväzuje na Piatu vlnu, ktorá zničila takmer sedem miliárd ľudí. Cassie našla svojho brata a spolužiaka Bena, ale stratila Evana, mimozemšťana v ľudskom tele, ktorého Iní poslali zabíjať ľudské bytosti, no namiesto toho sa zaľúbil do Cassie a zachráni ju a jej priateľov. Hoci prežili, stoja pred obrovským rozhodnutím: opevniť sa na zimu a dúfať, že sa vráti Evan Walker, alebo sa vypraviť na cestu a pátrať po ďalších zachránených, skôr ako ich obkľúči nepriateľ. Pretože ďalší útok je viac než pravdepodobný – určite príde. Skupina okolo Cassie vie, že Iní sa ich budú snažiľ vlákať do neľútostnej pasce, vedia, že sú schopní akejkoľvek ukrutnosti, len aby ich vyhubili. Navyše, Iní poznajú ľudský spôsob myslenia, vedia, ako ich zničiť. A čo je najsmutnejšie, zbavili ľudí akéhokoľvek dôvodu prežiť. V druhej časti sa Rick Yancey viac sústredil na psychológiu svojich postáv, nie sú to nepremožiteľní hrdinovia, ale zraniteľné bytosti uprostred zrady a sprisahaní.


Pokračovanie: Nekonečné more je druhá, prostredná časť, z trilógie Piata vlna. Súčasne sú vydané už všetky časti a v nadchádzajúcej dobe môžete očakávať aj recenziu na Poslednú hviezdu.
Filmové spracovanie: Zatiaľ nie je, ale je dosť pravdepodobné, že bude. Aj keď.. neviem. Film Piata vlna má relatívne dosť nízke hodnotenia, takže ťažko povedať, či budú filmoví producenti vo filmovaní trilógie pokračovať.
Estetická časť: Občas nejaké "sa sa" (dvakrát vo vete) alebo "som som", ale inak všetko, týkajúce sa prekladu a štylistiky, alright. A vyzdvihla by som čierno-hviezdičkové delenie kapitol, ktoré som spomínala už v recenzii na Piatu vlnu. Vydavateľstvo túto anomáliu zachovalo, a tak nám je znovu doprianý pohľad na hviezdy -, ktoré podľa mojej konšpirácie môžu zobrazovať súhvezdie Cassiopeia, podľa ktorého je pomenovaná hlavná hrdinka. Obálka je taktiež fajn, neprekypuje krásou, je skôr tmavá a jednoduchá, konieckoncov podľa originálneho amerického návrhu, ale materiál prebalu je opäť - ako aj pri ostatných dvoch dieloch - hebký a príjemný na dotyk.



Dej: Tak ako sľubuje anotácia, dej je teraz skôr psychologickejší a nedeje sa tam zrovna nejak veľa vecí. Podstatnejšie zvraty nastali asi v poslednej tretine knihy a dobrú polovicu som mala pocit, ako keby sa ozaj nič nedeje, iba čakajú niekde schovaní, zavretí na potenciálnych útočníkov a postupne sa nechávajú prosto zabiť. Musím však pochváliť časť venovanú Macherkinmu POV-u (point of view). Dalo by sa povedať, že to bola najprepracovanejšia časť, niečo ako keď bola v 1. diele Cassie na mimozemskej základni. A veľmi, veľmi sa mi tam páčil nový románik, ktorý bol síce krátky, ale dalo by sa povedať, že to bol jediný výrazný kus romantiky v tejto časti, a tak ako na tom zakladala Piata vlna, aj tu práve tento románik zohral dosť výraznú úlohu. Ale viac už nebudem prezrádzať. :)


Postavy: Ako som už spomínala, odkryl sa tu veľký priestor pre Macherku a zároveň sme spoznali aj príbehy niektorých iných členov Zombieho armády - napríklad Piškótov. Zároveň nám pribudla nová Tlmička - Evanova kamoška Grace, no tej, rovnako ako aj Evanovi, moc veľký priestor na seba-reprezentáciu poskytnutý nebol. Skôr iba vytvorila niektoré kľúčové okamihy, a potom sme o nej už nepočuli.
Ďalší významný - alebo skôr rozsiahly - POV bol venovaný Cassie a to bol presne ten okamih, kedy som mala pocit, že dej stagnoval, postavy ostali na jednom mieste a iba čakali na rôznych predátorov.
Ku koncu knihy sa opäť stretneme s veliteľom Voschom, ktorý nám pre zmenu nevysvetlí hneď našupu celý plán, ale chce aby sme naň prišli sami.
A okrem Grace sme sa stretli ešte s jednou dôležitejšou osobou, ktorou nemohol byť nikto iný ako Žiletka. Tohto týpka som si obľúbila a nemôžem o ňom bez spoileru toho veľa prezradiť, iba by som dodala možno, že škoda, že sa so svojou milou nestretol v young adult knižke, kde by bolo ich romanci venovaných asi 10krát toľko stránok, než im tu dovolil Yancey.


Hodnotenie: Akosi neviem v poslednej dobe ohodnotiť knihy lepšie alebo horšie než 3,5 hviezdičkami. Kedysi to bývalo vždy 5, prinajhoršom 4 alebo 4,5 a teraz cítim, že mi nedávajú toľko tých pocitov a toľko toho nad čím rozmýšľať, a nechytajú ma tak za srdce ako vtedy. Pred takmer tromi rokmi som dala Piatej vlne päť hviezdičiek, teraz by si vyslúžila tak štyri a pri Nekonečnom mori som ozaj nerozhodná. Hlavne pre to, že som čakala trocha viac akcie a menej rozmýšľačiek. Ale zhodnotiac to ako celok - Nekonečné more si tie štyri hviezdičky zaslúži a úprimne Vám ju môžem odporučiť, ak ste prečítali už Piatu vlnu. Ak ste ju nečítali a videli ste iba film, alebo ani to nie - môžem Vám odporučiť prečítanie oboch, prípadne aj posledného tretieho diela s názvom Posledná hviezda, ale to strieľam už troška naslepo.





Za poskytnutie recenzného výtlačku srdečne ďakujem vydavateľstvu Tatran!
Knižku si môžete zakúpiť napríklad TU. :)

piatok, 6. januára 2017

Bola som tu | Gayle Formanová | recenzia



Cody Reynoldsová sa nevie zmieriť so stratou najlepšej priateľky Meg, ktorá nečakane spáchala samovraždu. Nevie pochopiť, prečo taká úžasná, energická a priateľská osoba túžila zomrieť a neustále ju prenasleduje pocit viny. Všetko sa zmení, keď sa Cody na žiadosť Meginých rodičov vyberie do Tacomy po priateľkine veci a odhalí celkom novú stránku jej osobnosti. Ponára sa čoraz hlbšie do spleti Meginých tajomstiev a neváha podstúpiť akékoľvek nebezpečenstvo, len aby konečne spoznala pravdu. Podarí sa však prísť tejto záhade na koreň a nájde skutočne to, čo hľadala?


Pokračovanie: Nie je. Avšak autorka napísala a do slovenčiny sú preložené, iné 4 jej knihy, ktoré tvoria série po pároch. 
Filmové spracovanie: Nie je.
Preklad: Pohodičke, akurát ma dosť zaujalo ako tam z huliča spravili feťáka. A ako nafajčený/nahúlený človek bol zrazu sfetovaný. :D Zaujímalo by ma aké slová použila v originále autorka.
Obálka: Ja neviem.. nie je škaredá, ale zas nejako moc sa mi ani nepáči. A tie srdiečka tam nemajú opodstatnenie. Keby sa s tým aspoň vyhrajú, že akože sú rozbité, alebo oddelené od seba, abo z jedného vychádza to druhé a v tom prvom po ňom ostalo prázdne miesto. Ja neviem, veľa by sa z toho dalo spraviť, a pritom toto je také nijaké. A tie kliky-haky-baky sú pohode aj tie farebné prechody, len proste tie srdiečka.. wtf?! A mohli použiť aj iný font na autorkino meno, v porovnaní s názvom knižky to vyzerá ako v Comic Sansi. Americká (napravo) i anglická (naľavo) sú omnoho krajšie a ladia aj s autorkinou sériou o Mii a Adamovi. Škoda, že sa naše vydavateľstvo tiež pre nejakú podobnú nerozhodlo.



UPOZORŇUJEM, že som sa počas písania dosť ventilovala, takže recenzia obsahuje fakt veľa spoilerov a detailne je tu rozpitvaný každý detail, na ktorom mi niečo nesedelo.
Ak sa knižku ešte len chystáte čítať, radšej to preskočte na druhý odsek sekcie Hodnotenie, ak už ste ju čítali alebo viete, že nebudete, nech sa páči, tu je môj názor(:



Dej & postavy: Vlastne celkom pohode, kniha nám má dať jedno veľké posolstvo, a síce - NEZABÍJAJTE SA!!! nech máte akékoľvek problémy. Ale to som si uvedomila až po prečítaní poslednej časti knihy Poznámka autorky (alebo tak nejak, nepamätám si presne nadpis), kde opisovala, čo resp. kto ju vlastne inšpiroval k napísaniu príbehu.
Okrem teda hlavnej mŕtvej postavy (ktorá by sa tým pádom mala zaraďovať k vedľajším??.. hm asi nie, keďže sa to celé točí okolo toho jej rozhodnutia) sa stretávame s jej bff, menom Cody, ktorá po smrti priateľky zistí, že ju vlastne vôbec nepoznala. A zistí ešte jednú vec, okolo ktorej sa točí celá knižka, že možno to ani nebol tak celkom Megin nápad - tak sa volá jej bývalá kamka. A tak sa vydáva cez polku krajiny, terigá sa tak asi 7 hodín autobusom na miesto, kde jej kamka študovala. Chápete, nie aby tam za ňou chodila, keď žila, ju to zrazu začne baviť až potom. A tak sa spriatelí s jej spolubývajúcimi, zázrakom nemá v svojom rodnom meste žiadnych kamarátov, ale hentam si ich nájde hneď a všetci ju majú radi a sú hotoví, keď môžu tráviť s ňou čas. Teda okrem hipisáčky menom Jabloň, ktorá je neuveriteľne krásna, no priamoúmerne tomu odporná. A samozrejme nemôžeme vynehať ani hlavného hrdinu knihy - rockera Bena McCallistera. Wuoalaaa týpek, čo si s jej kamoškou velmo dobre rozumel, no zachoval sa k nej ako typický hudobník - pretiahol a odkopol -, no zrazu príde jej živá kamoška a jeho asi dostihnú výčitky alebočo, a bezhlavo sa do nej zamiluje. Ale to zisťuje až neskôr.
Keby si mám z príbehu vybrať nejakých svojich obľúbencov a tých, čo som moc nemusela, tak by vyhrávala Tricia, ktorá sa síce absolútne nesprávala jak matka, aj keď sa napokon  z toho vylízala a zahviezdila, zdala sa byť ako celkom príjemná osoba zmorená životom slobodnej matky. Ďalej ma očaril Len_BS za svoju rafinovanosť, alebo ako to nazvať, a zároveň bezmocnosť. A ozajže som uznávala Harryho (alebo Henryho) Kanga za to, aký počítačový macher bol.
Alice bola premotivovaná tým zlým spôsobom, ktorý je síce kjút keď neviete ráno vstať z postele a ona vás zavolá na nejaký výlet, ale väčšinou je to proste otravné lebo máte depresiu, no pretože sa zabila vaša kamoška. Nemôžem povedať, že mi bola vyslovene nesympatická, v istých momentoch som ju ozaj mala rada, ale iba trošku.
Vráťme sa ešte troška k Benovi - vyzeral byť ako fajn človek, možno by som si s ním rozumela a možno aj nie, lebo neviem dokopy nič o tých hudobníkoch, ktorí sa tam občasne vyskytovali v jeho konverzáciách, no chudák dostal tú typicky klišeovitú úlohu, že je bad boy a zrazu príde tá femme fatale, do ktorej sa zamiluje a kvôli ktorej sa zmení. (Myslím, že nejak podobne to bolo aj v Gaylinej inej knihy Kam zmizla.)
A napokon Cody.. ja neviem, tá bola taká nejaká tiež typická americká. Hoci som s ňou strávila dva dni a pozerala sa na príbeh jej očami, neviem, čo o nej povedať. Tiež si počas dejovej linky prešla svojou zmenou - výrazne to bolo vidieť, keď to sama podotkla pri klamaní, resp. upravovaní si skutočnosti. A taktiež som nechápala tie jej road tripy (tak som to nazvala ja), chodila si proste hore-dole po Amerike, išla si zo svojho Fitchburgu na druhú stranu štátu do Tacomy a Seattlu, a potom sa ešte trepala do Nevadského Laughlinu. Akože na jednej strane nechápačky, na druhej klobúk dolu.


Hodnotenie: Nejako som si myslela, že keď sa mi páčili Zostaň so mnou a Kam zmizla, bude sa mi od Gayle páčiť aj toto. Na jednej strane to tak bolo, na druhej som si uvedomila, že ani predošlé 2 knihy sa mi celkom 100 percentne nepáčili. Má dar reči alebo skôr pera/ruky a jej knihy majú veľa toho čo do seba, ale niečo mi na tých príbehoch predsa-len nesedí. Nemôže za to ani Gayle, ani ja a tobôž jej hrdinovia už vôbec nie. Bola som tu som prečítala taktiež dosť rýchlo, nudila som sa málo kedy, málo čo ma pohoršilo - musím sa priznať, že ma potešil zvrat medzi Bedy a aj ako sa Tricia zachovala ako matka, ako sa Garciovci priznali (inak, tuná musím poznamenať, že keby sa hneď na začiatku otvorene porozprávali s Cody tak by ušetrila veľmi veľa peňazí na cestovaní inak povedané - nebolo by o čom písať.) a vlastne ma dosť vecí na príbehu bavilo, aj keď neviem celkom ktoré a možno som aj pár z nich ofrfľala v predošlom odseku.

Po prečítaní mám teda trocha schizofrenické pocity - čo sa mi páčilo sa mi vlastne aj nepáčilo - a neviem celkom, ako by som knihu odporučila (či ako nenáročnejšie čítanie alebo také dačo, čo vás rozcíti). Asi ide o to, čo si každý z nej vezme sám. Aj keď hlavným posolstvom je nezabíjajte sa, ostatné pre vás môžu byť rôzne - či už: nezapleť sa s rockerom. alebo s "podpornou" skupinou. alebo každý rodič sa snaží najviac jak vie, alebo aj nesnaží - vtedy je kretén. A teda schizofrenicky na záver vyhlasujem, že sa mi knižka páčila, aj keď si stále myslím, že je to typický klišeovitý americký príbeh, ktorý sme s menšou obmenou videli/čítali/počuli o ňom miliónkrát. A preto má tri a pol hviezdičky. Lebo je to lepší priemer. Asi.
Prosím podeľte sa so mnou o vaše dojmy a pocity z knižky, lebo mi bude asi dlho vŕtať v hlave, či som ja divná, alebo čo je zle. :D



sobota, 31. decembra 2016

Ještě jeden den | David Levithan | recenzia



Pro Rhiannon jsou všechny dny stejné. Časem se smířila i s tím, že její přítel Justin je temperamentní, ale odtažitý a že to není kluk z romantických filmů. A naučila se několik základních pravidel: nedělat si příliš velké naděje, neupínat se na Justina a nesnažit se ho změnit.

Ale jednou se vše změní. Justin je jako vyměněný a prožijí dokonalý den. Ovšem příští ráno si Justin z předchozího dne vůbec nic nepamatuje a vše se vrátí do starých kolejí. A najednou do jejího života vstoupí cizinec, který tvrdí, že onen dokonalý den strávila s ním – s ním v Justinově těle.



Pokračovanie: Tak nakoniec nebude Den co den stand alonka, pribudlo k nej sesterské "pokračovanie" s názvom Jěště jeden den. Plus existuje krátky prequell s názvom Six earlier days, ktorý zobrazuje 6 A-ových dní predtým, ako sa stretol s Rhiannon.
Filmové spracovanie: Nie je.
Preklad: V poslednej dobe zisťujem, že sa mi v češtine číta o mnoho lepšie ako v slovenčine. Neviem či je českým vyjadrovaním, ale pripadá mi to také zvučnejšie.. :D
Obálka: Krásna rovnako ako aj predošlá, tento raz zladená do modrej.




Dej: Presne navlas rovnaký s akým sme sa stretli v predošlej "časti". Veď predsa aj anotácia nám hovorí, že pôjde o to isté, ibaže z Rhiannoninho pohľadu. Teda pardon.. to isté samozrejme nie, odkrýva sa nám veľká časť príbehu, o ktorej sme predtým nevedeli - a síce detailne opísaný každý jeden jej deň. V jej tele poväčšine aj s A, v niekoľkých rôznych telách. V porovnaní s Den co den tu nie je tak výrazne vidieť rozdiel medzi jednotlivými ľuďmi, ktorých si A "požičal", ale Rhiannon veľmi výstižne opisuje ich inakosť a variabilitu.
Ak ste plánovali dať si pred touto knihou re-reading Den co dňa, je to úplne totálne zbytočné a nepotrebné. Aj napriek tomu, že sa dá očakávať, že rozhovory vedené v prítomnosti A a Rhiannon naraz sú navlas rovnaké, napriek tomu ma to trocha zarazilo, keď som sa to snažila porovnať si. Sprvu som nadávala, že bolo také veľké hluché miesto medzi prvým a druhým dielom, a že si nič nepamätám už, vôbec, ale že vôbec to nevadilo, lebo ako hovorím - ide o navlas rovnaký príbeh, ktorý presne začína aj končí v rovnakom čase, iba že z Rhiannoninej perspektívy.


Postavy: Rhiannon. Hm.. čo také o nej. Niekedy by som ju najradšej zabila. Niekedy som k nej mala obrovský rešpekt a zas inokedy som ju nedokázala totálne vôbec pochopiť, za čo môže z veľkej časti to, že sme v rovnakom veku a ja si proste nedokážem predstaviť, že by som šoférovala auto, starala sa o napitého priateľa, takmer nekomunikovala s rodičmi a podobne. Ale potom som si uvedomila, že okrem toho auta to máme dosť podobné svojim spôsobom, v každej situácií (okrem tých s A, pochopiteľne). V určitých momentoch mi neskutočne vadila svojimi siahodlými myšlienkovými pochodmi, tým ako vážila každé jedno slovo, tón akým ho povie a ako analyzovala tón a slová iných ľudí. Akože vážne - to sa reálne pri takých rozhovoroch nedá. Ledažeby mal človek zväčšenú kapacitu mozgu. Ale zároveň som si spomenula na Levithanovu inú knižku - Líbali jsme se - kde je tiež veľa filozofie, a tak som nejak usúdila, že to je ten typ autora, ktorý má premyslené ozaj detailne všetko týkajúce sa dejovej linky a ešte stíha pri tom ešte aj rozmýšľať.
A bol neskutočne a nekonečne zamilovaný do Rhiannon. Neviem, či tomu tak bolo aj pri Den co den a neviem, či som to aj vtedy tak vnímala, ale tuná to dosť bilo do očí.
Justin bol zas k nej rovnako bezočivý, ako nám A opisoval v prvej knihe, ale zato Rhiannon nám vysvetlila, že ju napriek všetkému miluje. Svojím divným a zlým spôsobom, ale miluje. Hm, ďakujem pekne.
A ešte niečo málo k vedľajším postavám - počnúc jej kamarátmi, Prestona som si skutočne obľúbila, nemám síce slabosť na gayov, ale on bol zlatý. Páčilo sa mi aj ako sa zachovala Rebecca, keď prišlo do tuhého, no dobrú polovicu knihy mi liezla na nervy. Zároveň ako som spomínala to "tuhé", vtedy ma zas nahnevali Stephanie so Stevom. Celkovo, ich som brala ako také postavy do počtu, veľké miesto v knihe nezastávali a zakaždým sa pohádali za totálnu kravinu. :D Rhiannonini rodičia mi tiež vadili - neviem si predstaviť, že by som bývala s dvoma telesnými schránkami, ktoré mi nevedia nijako pomôcť, poradiť a pochopiť ma. Pripadá mi to tak, že tam boli iba preto, že Rhiannon nejakých rodičov prosto musí mať a žiadajú sa tam, ale inak boli totálne zbytoční. :D



Hodnotenie: Jěště jeden den je pre mňa aj po troch rokoch rovnako veľké dielo ako aj Den co den. Pri konci som revala ako malá a prečítala som ho za nejaké tri dni, čistého času, čo je pre mňa veľmi, veľmi rýchlo, vzhľadom na momentálnu situáciu. :D Chcem si strašne moc prečítať od Davida ešte niečo, pretože som takmer zabudla, aký skvelý spisovateľ je. Aj keď svojský, treba mať preňho pochop - a vtedy sa Vám jeho knihy budú páčiť! :) Tomuto jeho dielu dávam štyri hviezdičky a rozhodne odporúčam každému, komu sa páčil Den co den alebo má rád knihy na podobnú tématiku.






piatok, 20. mája 2016

Dni krvi a trblietavých hviezd | Laini Taylorová | recenzia



Vďaka krásnemu anjelovi Akivovi sa Karou dozvedá vytúženú pravdu o sebe a tá pravda je bolestná... Navyše sa do serafa zaľúbi a nik netuší, či ich láska pretrvá začínajúcu sa vojnu medzi svetmi dobra a zla...

Karou, modrovlasá študentka umenia v Prahe a pomocníčka mocnej chiméry Priepastníka v inom svete, sa vďaka krásnemu anjelovi Akivovi s ohnivými očami dozvedá vytúženú pravdu o sebe. Nie je ľudskou bytosťou, ale chimérou v ľudskej podobe. Karou a Akiva sa zaľúbia a pustia sa za spoločnou predstavou: svet sa nemusí zmietať v krvavej vojne odvekých nepriateľov! Nezničia práve plamene vojny ich krátku lásku...?


V druhej časti, vo voľnom pokračovaní o zápase chimér a serafov, Karou zistí, že Akiva ju zradil. Zrada má katastrofálne následky pre ich svet zvaný Eretz, prístupný cez štrbiny na oblohe vysoko nad Zemou na dvoch miestach vzdialených tisíce kilometrov. Karou vie, kto je a kam patrí. V novom výbuchu vojny medzi anjelmi a chimérami stoja milenci proti sebe. Ich spoločné sny o lepšom svete ľahli popolom. Kým Karou pomáha budovať armádu netvorov, Akiva sa odhodlá ďalej bojovať za spásu a nádej. Podarí sa mu vzkriesiť nádej? 
V pokračovaní Dcéry dymu a kosti s názvom Dni krvi a trblietavých hviezd – sa Karou rozhoduje, ako pomstí smrť svojich najbližších. Nie je to však príbeh o pomste. Je to rozprávanie o nešťastí a kráse, tajomstvách a neuskutočniteľných rozhodnutiach.


Pokračovanie: Dni krvi a triblietavých hvied je teda vraj voľné pokračovanie Dcéry dymu a kosti, ktorú som prečítala a zrecenzovala dva a pol roka dozadu. Medzičasom sa splnili moje želania a knihu som zohnala za 4€. Aj by som bola bývala zabudla, aká unesená som z nej bola. Takže ma opäť začal trápiť ten nevydaný tretí diel. Ale tak, vyskillím si angličtinu a pustím sa do toho. Tak za dva a pol roka. Alebo možno už za dva.
Filmové spracovanie: Nemyslím, že by bolo alebo, že by sa chystalo, čo je, vzhľadom na zaujímavé spracovanie výzoru serafov aj chymér, škoda.
Preklad: V poriadku, občas nejaký ten preklep, dvakrát si, ale inak super. Funny fact: jedna z chymér sa u nás volá Bašís, po anglicky je to originál Bashees, dosť podobné, možno to nemuseli prekladat. :D
Obálka: Krásna tak ako aj predošlá.


Dej: Zo začiatku mi chvílku trvalo, kým som sa zorientovala (ale to bude aj tou časovou priepasťou, ktorá nastala dokým som dočítala prvý diel). Takže, zorientovala som sa, príbeh sa mi zapáčil a znovu som sa doň ponorila a taktiež zamilovala.
Opisuje situáciu po vojne, z rôznych uhlov pohladu. Stretneme sa s pohladom Karouiným i, samozrejme, Akivovym, no nechýba ani pohľad rôznych serafských či chymérich vojakov alebo civilov. Oproti prvej časti, kedy boli Karou s Akivom väčšinu času spolu a tvorili pár, tu bol počet ich dialógov minimálny, avšak láska bola o to cititeľnejšia.
Dej bol samozrejme aj akčný, keďže sa veľká časť príbehu odohráva na bojisku. Nechýbali ani survival prvky, pár lookingov späť do minulosti i jej analyzovanie.


Postavy: Stretávame sa opäť s Karou, Akivom, jeho súrodencami, ktorých som si veľmi obľúbila, pár random chymérami, resp veľa podstatnými chymérami, ktorých POV sa nám randomne menia.
Veľmi sa mi páčilo zakomponovanie Zuzany a Mika späť do príbehu. Prostredie Prahy mi bolo blízke, takže to na mňa pôsobilo autentickejšie, ako keby tam boli dvaja slováci. A to vždy tak zahreje pri srdiečku, hlavne ak sa jedná o zahraničnú knihu.
Veľmi som si obľúbila Ziriho. Fandila som mu hoci mám rada aj Akivu, ale bol to taký zlatý chalan a rovnako ako na Karou, aj na mňa pôsobil priateľsky.
V príbehu je vlastne veľa postáv, niekoľko hlavných no i veľa podstatných vedľajších, ktoré sú rovnako rozvinuté. Netreba sa medzi nimi ani veľmi rozhodovať, kontrast medzi kladnými a zápornými tam bol jasný, takže ak bol niekto dobrý, jednoducho ho musíte mať radi. :D A ak záporný, tak ho samozrejme hejtujete aj keď ja som mala nejakým zvráteným spôsobom sympatie voči Jaelovi.


Hodnotenie: Toto je kniha, ktorá ma donútila napísať po roku recenziu (hoci možno keby som nebola lenivá tak by to bolo aj skôr :D napr pri Dám ti aj Slnko), hodnota tohto príbehu je pre mňa vysoká, takmer vôbec som sa nenudila a zamilovala som si chymérie telá. Aj vďaka tomu, a ďalej tomu, že výnimočne boli záporáci aj anjeli, má kniha svoju jedinečnosť a čaro. Zanechala čo-to vo mne, takže ju hodnotím vysoko, rovnako ako prvý diel štvormi hviezdičkami a samozrejme odporúčam prečítať. Ak viete dobre po anglicky, rovno všetky tri diely aby potom na poličke pekne spolu ladili. :)





piatok, 3. apríla 2015

Pod talianskymi hviezdami (Katarína Páleniková) - recenzia




Každý si raz nájde svoju životnú lásku.


Či to bude váš najlepší kamarát, taliansky kuchár, doktor, predavač zmrzliny, neznámy chalan alebo hnedooký maliar. 
Každý si ju raz nájde... 

Gabriela dostane od tety darček – letenky do Ríma na kamarátkinu svadbu. V lietadle spomína na leto, keď mala dvadsať rokov a strávila ho práve vo Večnom meste. Zoznámila sa tam s predavačom zmrzliny Adamom, ktorý ju očaril svojím úsmevom. A jej mladej romantickej duši, pobláznenej nákazlivou romantikou pôvabných rímskych uličiek, viac nebolo treba. Zamilovala sa až po uši. A práve vtedy, keď si spolu naplno užívali chute a vône na cestách po celom Taliansku, si Gabriela náhodou vypočula rozhovor Adama s inou ženou. Nečakala na vysvetlenie ani chvíľu, okamžite si zbalila kufor a vrátila sa na Slovensko. Tu si neskôr našla priateľa Igora, ktorý jej zahojil všetky rany.

Po desiatich rokoch sa teda Gabriela vracia do Ríma, spomína na niekdajší útek z mesta a nevie, či je schopná pozrieť sa Adamovi do očí... Ich dávny rozchod ju totiž nikdy neprestal trápiť..



Dej: Odohráva sa striedavo na Slovensku a v Taliansku a prelína sa minulý život hlavnej hrdinky so súčasným. Spomína na svoje prázdniny v Ríme, kde bližšie spoznala svoju tetu a dvoch mužov, z ktorých jeden jej do výraznej miery ovplyvnil život.
Dejová linka je mierne predvídateľná a román je vyslovene letná oddychovka. Ak čakáte napätie alebo nejaké dramatické vyvrcholenie, sklame vás happy end.
Kniha pekne opisuje Talianov - ako vášnivých, horkokrvných.. proste tých, čo vás nenechajú spať - občas som bola prekvapená aký až srdeční a chápaví môžu byť, no treba uznať, že nie všetci. Do výraznej miery to bolo aj o charaktere určitej postavy.
Treba pospomenúť aj prechádzky hlavnej hrdinky večným mestom, ktoré sú jednak dovolenkového charakteru - teplo, slnko, pot, úzke uličky, voda, dobrodružstvo .. - aj trošku sprievodcovského - návštevy Kolosea, múzei a rôznych pamiatok. No nečakajte zas nejaký podrobný výklad hodný zvedavých turistov. :D



"Nikto nevlastní naše životy, rozhodnutia či ciele.
Iba nás odmala učia, aby sme si to mysleli."


Hodnotenie: Priemerná letná oddychovka. Čítanie sa mi páčilo, no chýbala tam akcia a niečo, čo by ma nútilo čítať so zatajeným dych a tešiť sa na obrátenie stránky. Nebolo to zlé, no existujú aj lepšie, preto má pekné tri hviezdičky.





Za recenzný výtlačok vďačím vydavateľstvu Motýľ.
Knihu si môžete s 30% zľavou kúpiť napríklad TU.

Zdroje: anotácia: http://www.martinus.sk/?uItem=183124 (upravená)
obálka: fotené mnou
obrázky: http://weheartit.com/entry/160408098/search?context_type=search&context_user=camillavanillaaa&query=rome

utorok, 31. marca 2015

Jsem rozohněná (Tahereh Mafi) - recenzia


Juliette přežila a její příběh pokračuje… Nic už ale není jako dřív. Juliette čeká velká zkouška, musí ovládnout svou sílu a přestat být tou malou zlomenou dívkou. Osud Bodu Omega je nejasný a každý, na kom Juliette kdy záleželo, se ocitl v nebezpečí. Válka je na dosah ruky a Juliette ví, že jediná cesta, jak se udržet naživu, je svrhnout nový systém. Její smrtící dotek přestává být prokletím a stává se velkou výhodou. Ale i tak to sama nedokáže – pomoct jí může jen někdo, o kom byla vždy přesvědčená, že mu za žádných okolností nemůže důvěřovat: Warner.


Pokračovanie: Tretí a záverečný diel zo série Roztrieštení
Filmové spracovanie: Pripravuje sa na prvú časť Som Roztrieštená
Preklad: Pôvodne mala byť kniha v slovenčine ako aj predošlé dva diely, nakoniec jej vydanie zrušili, takže je len v češtine
Obálka: Tieto slečny sú pekné, síce aj tie USA/UK oči, ale páči sa mi že Kubučko pokračovalo v tom, čo začalo


Dej: Je všeobecne známe, že som do tejto série zblázená, a keďže mi začal Adam v Som zlomená liezť na nervy a Warner sa zas vyšvihol, tak som zbláznená aj do neho. Prvých asi 70 strán som čítala na viackrát po rôznych kníhkupectvách až som sa rozhodla, že tú knihu proste POTREBUJEM.. Juilette a Warner mali vtedy medzi sebou taký iskrivý vzťah, veľa jej toho povysvetľoval, obhajil sa prečo nie je (!!) monštrum a že ju má vlastne velice rád.. ok, potrebujem čítať ďalej.. hneď!
Keď už bola kniha moja, som teda pokračovala. Musím však povedať, že už ma to tak nebavilo. Jasné nebolo to nudné, ale nebolo tam toľko tej romantiky (chvalabohu sa na konci zas vracia *.*). Približne 70 prvých a asi 50 posledných strán je zase takých ohnivých, no zvyšok knihy je - dajme tomu - akčný. Podľa mňa slečna Mafi akciu ale písať nevie, preto sa mala viac sústrediť na tie romantikejšn scínas.


Postavy: Juilette mi občas riadne šila do nervov, pretože áno, zlato, všetci vieme.. od prvej časti si sa hodne zmenila a si silnejšia a tak a raz ich isto všetkých vyzabíjaš, no netreba o tom vkuse mlieť.. Inak treba ale uznať, že tie pokroky fakt robila a od toho upišťaného decka, kvôli ktorému ste mnohí túto trilogy zavrhli, sa diametrálne odlišuje.
Nevadí, tlieskame, ideme ďalej.. Adam bol ešte citlivejší (ak to vôbec ide) a odutejší jak sme mohli čakať. Ak ho niekto z vás miloval a teamingoval jeho, dám ruku do ohňa, že ho budete teraz maximálne ľutovať. Páči sa mi však jak to poriešili s Warnerom.
Aaron (snáď ho tak môžem volať) mi vadil len keď ho Juilette štvala, čímž mi ale vadila ona, nie on.. On sa chudák len správal tak aby jej vždy vyhovel.. poviem vám, bezhraničná láska.
Kenji zase stará dobrá TOPka. Ja toho chlapa zbožňujem. On bol vždycky tým slniečko, ktoré skrášlovalo ostatným pobyt na zemi, no občas to potreboval aj on sám.. veď viete ako sa hovorí, že ten kto sa najviac usmieva si toho častokrát vytrpel viac jak by sme čakali a platilo to aj v tomto prípade, pač lebo každý máme svojich vnútorných démonov.
Toľko k tým základným.. ďalej tu boli nejakí ďalší, o ktorých ale radšej hovoriť nebudem, lebo by som vyspoilerovala dosť podstatný zvrat deja, aj keď je dosť pravdepodobné, že jediná opozdená som tu ja a všetci čo Shatter me žerete máte knihu už dávno prečítanú. :D Och a ešte sa nám odkryla záhada Warnerovej matky, ale o tom tiež pomlčím. ;)


Hodnotenie: Pozriem na to realisticky.. neskutočne ma nas..hnevalo, že mi nepasuje k 1. a 2. dielu, no za to kniha samotná nemôže.. :D ledažeby obrat.
Dej mal rýchly spád, občas nejaký ten zádrheľ, ale v konečnom dôsledku sa mi to páčilo a účel splnila. :) Nebudem dávať zasnených 5 hviezd, lebo som ju čítala príliš dlho na to aby bola tip-top, ale tie 4,5 si zaslúži. :) Prajem príjemné čítanie a ak ste sériu náhodou na začiatku zavrhli (čo nechápem -.-" :D), tak sa k nej vráťte. :) Možno bude nová najobľubenejšia.



Za RC review veľmi pekne ďakujem e-shopu PreŠkoly.sk
Nenanucujem vám ju kúpiť, ale stojí za to a aby ste nemuseli prehnane dlho hladať shop s najnižšou cenou, máte link TU


Zdroje: anotka: preskoly.sk
obálka: #fotenémojoumaličkosťoucezretriku
obrázky: weheartit.com